Kalkulačka uhlíkovej stopy pre agropotravinárske firmy
Výskumný projekt Decarb Track Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre prináša online kalkulačku pre výpočet uhlíkovej stopy, ktorá pomáha slovenským agropotravinárskym podnikom znížiť emisie a zvýšiť konkurencieschopnosť.
Naša vízia a ciele
Decarb Track je výskumnou iniciatívou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, zameranou na podporu environmentálnej transformácie v agropotravinárskom sektore.
Projekt umožňuje agropotravinárskym podnikom pripraviť sa na novú ekonomickú realitu v súlade s požiadavkami GPP a zároveň zlepšiť svoju konkurencieschopnosť na trhu.
Cieľ projektu
Naším cieľom je vytvoriť vedecky podložené nástroje na sledovanie a znižovanie uhlíkovej stopy v malých a stredných podnikoch pri zohľadňovaní štandardov zeleného verejného obstarávania.
Prepojenie vedy a praxe
Spolupracujeme s firmami, samosprávami aj odbornou verejnosťou. Otvorene zdieľame naše výstupy a postupy.
Výstup projektu
Metodika vo forme kalkulačky zameraná na vytvorenie komplexného rámca pre výpočet uhlíkovej stopy v agropotravinárskom sektore.
Aktuality z projektu
Projekt vznikol vďaka
Na riešení sa podieľajú odborníci z viacerých fakúlt SPU, najmä z oblastí agrobiológie, biotechnológií, potravinárstva, záhradníctva a ekonomiky, v spolupráci s Výskumným centrom AgroBioTech, ktoré poskytuje špičkové vedecko-výskumné zázemie a technologickú podporu projektu. Projekt je realizovaný v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a je financovaný Európskou úniou.








Prečo by ste mali poznať uhlíkovú stopu Vašej firmy?
Získajte dôveru partnerov
Banky, investori aj odberatelia čoraz častejšie vyžadujú dáta o uhlíkovej stope. Ukážte, že to máte pod kontrolou.
Staňte sa preferovaným dodávateľom
Veľké firmy hľadajú ESG zodpovedných partnerov. Bez dát môžete prísť o obchod.
Buďte pripravení na novú legislatívu
ESG legislatíva zasiahne aj menšie firmy. Prvým krokom je poznať svoju uhlíkovú stopu.
Spoznajte slabé miesta vo firme
Výpočet odhalí najväčšie zdroje emisií a ukáže vám, kde viete reálne znížiť náklady.
"Poznať uhlíkovú stopu znamená zistiť, kam kráčate."
Čím je uhlíková kalkulačka Decarb Track špecifická?
Vzniká priamo z výskumu
Kalkulačka Decarb Track nie je komerčný softvér ani univerzálny „online formulár“. Vzniká ako výstup výskumného projektu realizovaného na Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, čo znamená, že jej metodika je predmetom odborného overovania, testovania a ďalšieho rozvoja.
Zohľadňuje realitu dát, ktoré majú firmy skutočne k dispozícii
Pri návrhu kalkulačky sa vychádza z toho, aké údaje majú agropotravinárske podniky reálne dostupné (energia, palivá, doprava, vybrané vstupy), nie z ideálneho stavu. Cieľom je funkčný výpočet aj v situáciách, keď nie sú k dispozícii kompletné alebo historicky detailné dáta.
Postupný a rozšíriteľný prístup k výpočtu
Kalkulačka je navrhnutá modulárne – umožňuje začať so základným prehľadom emisií a postupne výpočet spresňovať a rozširovať, napríklad pri opakovanom použití v ďalších rokoch. To je dôležité najmä pre MSP, ktoré s uhlíkovou stopou pracujú po prvýkrát.
Prepojenie na slovenský a európsky kontext
Výpočet je metodicky zosúladený s medzinárodnými rámcami (GHG Protocol, ISO 14064), no zároveň reflektuje slovenské podmienky agropotravinárstva a aktuálny vývoj politík EÚ v oblasti dekarbonizácie, ESG a zeleného verejného obstarávania.
Zázemie špecializovaného výskumného centra
Kalkulačka vzniká v spolupráci odborníkov z viacerých vedeckých oblastí, ktoré sa dotýkajú poľnohospodárstva, potravinárstva a environmentálneho hodnotenia.
Pre koho je naša kalkulačka uhlíkovej stopy vhodná?
Kalkulačka uhlíkovej stopy Decarb Track je určená pre poľnohospodárske a potravinárske podniky, ktoré pôsobia v rôznych typoch výroby a spracovania v rámci agropotravinárskeho sektora. Zohľadňuje rozmanitosť výrobných systémov a je vhodná pre špecializované aj kombinované hospodárstva.
Poľnohospodárske podniky pôsobiace v oblastiach:
Rastlinná výroba
- poľné plodiny (obilniny, olejniny, bielkovinové plodiny, okopaniny, poľná zelenina),
- záhradníctvo (skleníkové aj pestovanie na voľnom priestranstve, kvety a okrasné rastliny),
- trvalé plodiny (vinohrady – akostné aj stolové víno, ovocie, orechy a zmiešané trvalé kultúry),
- pestovateľské škôlky a iné špecializované záhradnícke činnosti.
Živočíšna výroba
- chov pasúcich sa zvierat (dojnice, hovädzí dobytok na výkrm, ovce, kozy a iné pasúce sa zvieratá),
- chov zvierat kŕmených zrnom (ošípané – chov aj výkrm, hydina – nosnice a mäso),
- kombinované chovy (dojné zvieratá, pasúce sa zvieratá a zvieratá chované zrnom).
Kombinované hospodárstva
- kombinované pestovanie poľných plodín, záhradníctva a trvalých plodín,
- zmiešaná rastlinná a živočíšna výroba,
- rôzne formy kombinovaných hospodárstiev vrátane včelárstva.
Potravinársky priemysel (spracovanie)
Kalkulačka je vhodná aj pre podniky pôsobiace v oblasti spracovania potravín, najmä:
- spracovanie mäsa a hydiny a výroba mäsových výrobkov,
- spracovanie ovocia a zeleniny (vrátane výroby štiav),
- výroba mliečnych výrobkov a syrov,
- výroba vajec a vaječných výrobkov,
- výroba nealkoholických nápojov a balenej vody,
- iné potravinárske činnosti v rámci agropotravinárskeho sektora.
Vysvetlenie dôležitých pojmov
Uhlíková stopa
Najčastejšie sa tým myslí celkové emisie súvisiace s činnosťou (napr. firmy, produktu alebo služby), vyjadrené tak, aby sa dali porovnávať. V užšom zmysle IPCC používa pojem carbon footprint ako mieru celkových (priamych aj nepriamych) emisií CO₂ spôsobených aktivitou alebo počas životného cyklu produktu.
Skleníkové plyny (GHG)
Plyny v atmosfére (prírodné aj spôsobené človekom), ktoré pohlcujú a vyžarujú žiarenie a tým spôsobujú skleníkový efekt. Medzi hlavné patria vodná para (H₂O), oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄), oxid dusný (N₂O) a ozón (O₃).
CO₂ (oxid uhličitý)
Jeden z hlavných skleníkových plynov, ktorý vzniká najmä spaľovaním fosílnych palív a niektorými priemyselnými a biologickými procesmi.
CO₂e / CO₂-ekvivalent (carbon dioxide equivalent)
Jednotka, ktorá umožňuje porovnať rôzne skleníkové plyny tým, že sa prepočítajú na „ekvivalent“ CO₂ podľa ich globálneho otepľovacieho potenciálu (GWP).
GWP (Global Warming Potential – globálny otepľovací potenciál)
Koeficient, ktorý vyjadruje, ako silno daný skleníkový plyn otepľuje klímu v porovnaní s CO₂ (pri výpočtoch sa používa na prepočet na CO₂e).
GHG Protocol (Greenhouse Gas Protocol)
Najpoužívanejší rámec pre účtovanie a reportovanie emisií skleníkových plynov na úrovni organizácií a hodnotových reťazcov.
Scope 1 / Scope 2 / Scope 3
Kategórie emisií podľa GHG Protocol: Scope 1 = priame emisie z vlastnených alebo kontrolovaných zdrojov, Scope 2 = nepriame emisie z výroby nakúpenej energie, Scope 3 = ostatné nepriame emisie vo value chain (mimo Scope 2).
ISO 14064-1
Medzinárodná norma, ktorá stanovuje princípy a požiadavky pre kvantifikáciu a reportovanie emisií a odstránení skleníkových plynov na úrovni organizácie (vrátane požiadaviek na tvorbu a správu inventára GHG).
GHG inventár (inventár emisií skleníkových plynov)
Systematický súpis emisií (a prípadne aj odstránení) skleníkových plynov organizácie v definovaných hraniciach a za definované obdobie, pripravený podľa zvoleného štandardu (napr. ISO 14064-1 alebo GHG Protocol).
Aktivitné údaje (activity data)
Množstevné údaje o činnosti, ktorá spôsobuje emisie – napr. litre spotrebovaného paliva, kWh elektriny, kilogramy nakúpeného materiálu.
Emisný faktor (emission factor)
Koeficient, ktorý prevádza aktivitné údaje na emisie (napr. kg CO₂ na 1 liter paliva alebo na 1 kWh).
ESG
Skratka pre Environmental, Social, Governance – rámec, ktorý sa používa na hodnotenie environmentálnych, sociálnych a riadiacich aspektov organizácie (často aj v kontexte reportovania a požiadaviek investorov/partnerov).
GPP (Green Public Procurement – zelené verejné obstarávanie)
Proces, v ktorom verejné autority nakupujú tovary, služby a práce s nižším environmentálnym dopadom počas celého životného cyklu v porovnaní s alternatívami s rovnakou funkciou.
TRL (Technology Readiness Level)
Škála zrelosti technológie od 1 do 9; TRL 1–3 sa vzťahuje na fázy od základných princípov cez formulovanie konceptu po experimentálne overenie „proof of concept“.


