The post Projekt Decarb Track na konferencii 19th International Scientific Days 12. – 13. mája 2026 appeared first on DecarbTrack.

The post Návšteva obchodnej delegácie z Holandska otvára dvere spolupráci SPU s tamojšími firmami appeared first on DecarbTrack.

The post Odborný seminár pre vedúcich organizácií, ekonómov, agronómov, zootechnikov, mechanizátorov a SHR appeared first on DecarbTrack.

V dôsledku toho býva uhlíková stopa redukovaná na zjednodušený ukazovateľ alebo marketingový nástroj, namiesto toho, aby bola chápaná ako analytický rámec založený na vedeckých dátach. Nasledujúce fakty vychádzajú z overených zdrojov a sumarizujú kľúčové poznatky o uhlíkovej stope, emisiách skleníkových plynov a ich vplyve na globálnu klímu.

Fakt 1: Uhlíková stopa predstavuje celkové množstvo emisií skleníkových plynov

Uhlíková stopa predstavuje celkové množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, produktu alebo organizácie. Nezahŕňa len emisie oxidu uhličitého (CO₂), ale aj ďalšie plyny s výrazným vplyvom na klímu, najmä metán (CH₄) a oxid dusný (N₂O). Pre účely porovnateľnosti sa tieto plyny prepočítavajú na ekvivalent CO₂ (CO₂e), ktorý zohľadňuje ich rozdielny otepľovací potenciál. Tento prístup umožňuje porovnateľnosť rôznych zdrojov emisií v rámci jednej metricky jednotnej uhlíkovej stopy.

Fakt 2: Výpočet uhlíkovej stopy je založený na metodike LCA

Základným vedeckým nástrojom na výpočet uhlíkovej stopy je metodika Life Cycle Assessment (LCA). Ide o systematický prístup, ktorý hodnotí environmentálny vplyv počas celého životného cyklu, od ťažby surovín, cez výrobu, dopravu a používanie, až po koniec životnosti produktu alebo služby. Rozsah hodnotenia pritom zohráva kľúčovú úlohu. Prístupy označované ako cradle-to-gate, cradle-to-grave alebo cradle-to-cradle môžu viesť k výrazne odlišným výsledkom, čo zdôrazňuje potrebu transparentného a jasne definovaného metodického rámca pri interpretácii údajov o uhlíkovej stope.

Fakt 3: Medzinárodné normy zabezpečujú porovnateľnosť výpočtov

Výpočet uhlíkovej stopy a emisií skleníkových plynov je ukotvený v medzinárodných normách ISO 14040, ISO 14044, ISO 14064 a ISO 14067. Tieto normy definujú rámec, princípy a metodické požiadavky pre výpočet uhlíkovej stopy produktov aj organizácií. Na úrovni firiem sa zároveň najčastejšie využíva GHG Protocol, ktorý rozdeľuje emisie do Scope 1, Scope 2 a Scope 3. Toto rozdelenie umožňuje lepšie pochopiť, kde emisie vznikajú, no zároveň poukazuje na vysokú metodickú náročnosť najmä pri Scope 3 emisiách, ktoré zahŕňajú dodávateľské reťazce a fázu používania produktov.

Fakt 4: Globálne emisie dosiahli historické maximum

Podľa údajov IPCC dosiahli globálne antropogénne emisie skleníkových plynov v roku 2019 približne 59 ± 6,6 gigaton CO₂e. Desaťročie 2010–2019 zaznamenalo najvyššie priemerné ročné emisie v histórii. Tento trend potvrdzuje, že napriek technologickému pokroku sa emisie na globálnej úrovni naďalej zvyšujú.

Fakt 5: Rast emisií poháňa ekonomický a populačný rast

Medzi hlavné faktory rastu emisií patrí globálny ekonomický rast a rast populácie. Analýzy ukazujú, že zvyšovanie HDP na obyvateľa bolo v posledných desaťročiach najsilnejším faktorom zvyšovania emisií CO₂. Hoci energetická efektívnosť globálnej ekonomiky sa postupne zlepšuje, tento pozitívny trend zatiaľ nedokáže vykompenzovať rast spotreby energie, materiálov a služieb. Výsledkom je nárast absolútneho množstva emisií, aj keď emisie na jednotku produkcie klesajú.

Fakt 6: Existujú „zamknuté“ emisie z fosílnej infraštruktúry

IPCC upozorňuje na tzv. committed emissions – budúce emisie, ktoré vzniknú z už existujúcej fosílnej infraštruktúry. Odhaduje sa, že samotná prevádzka existujúcich zariadení by mohla vyprodukovať približne 660 Gt CO₂, čo presahuje zostávajúci uhlíkový rozpočet kompatibilný s cieľom obmedziť oteplenie na 1,5 °C. Približne polovica týchto emisií pochádza z energetického sektora, čo výrazne obmedzuje priestor pre budúce znižovanie emisií bez zásadných systémových zmien.

Fakt 7: Najväčší podiel emisií pochádza z energetiky

Energetický sektor je dominantným zdrojom emisií skleníkových plynov. Spaľovanie fosílnych palív pri výrobe elektriny a tepla produkuje značné množstvo CO₂ a zároveň významne prispieva k emisiám metánu. Metán z energetiky má pritom výrazný krátkodobý vplyv na klímu a jeho reálne množstvo je podľa viacerých zdrojov systematicky podhodnocované. To znamená, že skutočný klimatický vplyv energetiky môže byť vyšší, než naznačujú oficiálne inventúry.

Fakt 8: Uhlíková stopa produktov často vzniká počas používania

Analýzy LCA v textilnom priemysle ukazujú, že významná časť uhlíkovej stopy nevzniká pri výrobe, ale počas používania produktu. Pranie, sušenie a spotreba elektriny môžu tvoriť najväčší podiel emisií skleníkových plynov počas životného cyklu odevov. Tento poznatok poukazuje na dôležitosť spotrebiteľského správania a na to, že znižovanie uhlíkovej stopy si vyžaduje zohľadnenie celého životného cyklu, nielen výrobných procesov.

Fakt 9: Emisie sú globálne nerovnomerne rozdelené

Rozdelenie emisií medzi obyvateľstvo nie je rovnomerné. Domácnosti v najvyšších príjmových skupinách sú zodpovedné za neúmerne vysoký podiel globálnych emisií CO₂, zatiaľ čo najchudobnejšia polovica populácie sa podieľa len malou časťou. Tento rozdiel poukazuje na to, že potenciál znížiť emisie je koncentrovaný najmä u veľkých spotrebiteľov, v priemysle a v ekonomicky rozvinutých regiónoch.

Fakt 10: Bez presného výpočtu nie je možné znížiť emisie systematicky

Znižovanie uhlíkovej stopy nie je možné bez presného výpočtu emisií. Nedostatok kvalitných dát, najmä v dodávateľských reťazcoch, výrazne komplikuje snahy o znižovanie emisií CO₂. Uhlíková stopa sa preto stáva základným nástrojom pre riadenie klimatických rizík, plánovanie opatrení a dlhodobú udržateľnosť. V tejto súvislosti sa často diskutuje aj o uhlíkových offsetoch, ktorých reálna efektívnosť pri znižovaní uhlíkovej stopy závisí od toho, či dopĺňajú, alebo nahrádzajú priame znižovanie emisií.

Fakt 11: Rast umelej inteligencie a dátových centier zvyšuje uhlíkovú stopu

Rýchly rozvoj umelej inteligencie, cloud computingu a kryptomenovej infraštruktúry vedie k výraznému nárastu počtu a kapacity dátových centier. Tieto zariadenia sú mimoriadne energeticky náročné, keďže zabezpečujú nepretržitú prevádzku výpočtovej techniky, chladenia a sieťovej infraštruktúry.

Výskumy ukazujú, že expanzia dátových centier môže do roku 2030 viesť k citeľnému nárastu emisií CO₂, pričom významnú úlohu zohráva energetický mix, z ktorého je elektrina pre dátové centrá vyrábaná. Uhlíková stopa digitálnej infraštruktúry sa tak stáva čoraz dôležitejšou súčasťou celkových emisií skleníkových plynov.

Záver

Uhlíková stopa predstavuje komplexný analytický nástroj, ktorý umožňuje lepšie pochopiť pôvod emisií skleníkových plynov a ich vzťah ku klimatickej kríze. Fakty uvedené v tomto článku poukazujú na to, že znižovanie emisií si vyžaduje systémový prístup založený na presných dátach, transparentnej metodike a pochopení globálnych súvislostí.

Pri práci s firmami vidíme, že práve kvalitný výpočet uhlíkovej stopy je prvým krokom k reálnemu znižovaniu emisií. V DecarbTrack vám pomôžeme s výpočtom uhlíkovej stopy na základe overených metodík a dát, aby bolo možné identifikovať skutočné zdroje emisií a nastaviť opatrenia s merateľným dopadom na klímu, nie len formálne deklarácie.

The post Uhlíková stopa a emisie CO₂: fakty, ktoré stoja za klimatickou krízou appeared first on DecarbTrack.

V odbornom kontexte sa uhlíková stopa produktu chápe predovšetkým ako metodický nástroj, ktorý umožňuje systematicky vyhodnocovať dôsledky rozhodnutí prijímaných v rámci návrhu, výroby a používania výrobku. Jej význam nespočíva v samotnej hodnote vypočítaných emisií, ale v schopnosti interpretovať tieto údaje v širšom kontexte životného cyklu výrobku a využiť ich pri rozhodovaní o dizajne, výbere materiálov alebo optimalizácii procesov naprieč rôznymi odvetviami.

Uhlíková stopa produktu ako ukazovateľ viazaný na výrobok

Uhlíková stopa produktu, často označovaná ako uhlíková stopa výrobku alebo Product Carbon Footprint (PCF), vyjadruje množstvo emisií skleníkových plynov priraditeľných ku konkrétnemu výrobku. Na rozdiel od uhlíkovej stopy organizácie sa nevzťahuje na celkovú činnosť podniku, ale výlučne na jeden výrobok alebo jeho funkčnú jednotku. Tento prístup umožňuje porovnávať výrobky medzi sebou a hodnotiť ich environmentálnu náročnosť nezávisle od veľkosti alebo štruktúry organizácie.

Pri výpočte uhlíkovej stopy produktu je dôležité určenie tzv. funkčnej jednotky, ktorá presne definuje, k akej funkcii alebo množstvu výrobku sa emisie viažu. Funkčná jednotka zabezpečuje, že uhlíková stopa produktu je viazaná na konkrétnu úžitkovú hodnotu výrobku a umožňuje jeho porovnanie s alternatívami plniacimi rovnakú funkciu.

Posudzovanie uhlíkovej stopy produktu v kontexte životného cyklu

Základným princípom uhlíkovej stopy produktu je hodnotenie emisií počas celého životného cyklu výrobku. Hodnotenie životného cyklu výrobku umožňuje zachytiť vzťahy medzi jednotlivými fázami a ich kumulatívny vplyv na celkové emisie skleníkových plynov. Vďaka tomu je možné identifikovať environmentálne dopady, ktoré by pri hodnotení izolovaných fáz zostali skryté.

Životný cyklus zahŕňa fázy od získavania a spracovania surovín, cez výrobu a distribúciu, až po používanie a koniec životnosti. Tento prístup zabezpečuje, že uhlíková stopa produktu nezohľadňuje len jednu izolovanú fázu, ale reflektuje celkové environmentálne zaťaženie výrobku v priebehu jeho existencie.

Metodické východiská výpočtu uhlíkovej stopy produktu

Metodickým základom pre výpočet uhlíkovej stopy produktu je hodnotenie životného cyklu (Life Cycle Assessment – LCA). LCA poskytuje systematický rámec na zber a vyhodnocovanie údajov o spotrebe energie, materiálov a emisiách v jednotlivých fázach cyklu výrobku. Uhlíková stopa produktu predstavuje špecifickú aplikáciu tejto metodiky, zameranú výlučne na emisie skleníkových plynov vyjadrené v ekvivalente CO₂.

V porovnaní s komplexným hodnotením životného cyklu sa uhlíková stopa produktu zameriava výlučne na emisie skleníkových plynov. Tento zúžený pohľad umožňuje detailnejšiu analýzu klimatických dopadov výrobku, avšak nezachytáva iné environmentálne kategórie, ako sú spotreba vody alebo vplyv na biodiverzitu.

Význam rozsahu hodnotenia a interpretácia výsledkov

Pri výpočte uhlíkovej stopy produktu je nevyhnutné jasne definovať rozsah hodnotenia, teda systémové hranice, v rámci ktorých sú emisie posudzované. V praxi sa používajú rôzne prístupy, napríklad hodnotenie od kolísky po bránu výroby alebo od kolísky po hrob. Keďže zvolený rozsah priamo ovplyvňuje výslednú hodnotu uhlíkovej stopy, jeho transparentné vymedzenie je kľúčové pre správnu interpretáciu a porovnateľnosť uhlíkových stôp výrobkov.

Rozsah hodnotenia zároveň určuje, aké typy rozhodnutí je možné na základe výsledkov robiť. Uhlíková stopa produktu vypočítaná v obmedzenom rozsahu môže slúžiť na optimalizáciu výrobných procesov, zatiaľ čo hodnotenie celého životného cyklu poskytuje podklad pre strategické rozhodnutia týkajúce sa dizajnu výrobku alebo spôsobu jeho používania.

Identifikácia emisných hotspotov v životnom cykle výrobku

Jednou z hlavných funkcií uhlíkovej stopy produktu je identifikácia fáz životného cyklu, ktoré najviac prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov. Táto analýza umožňuje odhaliť tzv. hotspoty emisií, ktoré nemusia byť zrejmé pri pohľade na samotný výrobný proces. Výsledkom je lepšie pochopenie toho, kde má zmysel zamerať opatrenia na zníženie uhlíkovej stopy výrobku.

Identifikácia hotspotov však nepredstavuje konečný cieľ výpočtu, ale východisko pre ďalšiu analýzu. Na jej základe je možné posudzovať alternatívne materiály, technologické postupy alebo zmeny v spôsobe používania výrobku a hodnotiť ich vplyv na celkové emisie skleníkových plynov v rámci životného cyklu.

Úloha dát a porovnateľnosť výsledkov

Presnosť uhlíkovej stopy produktu závisí od kvality a úplnosti vstupných údajov. Ide najmä o údaje o spotrebe energie, použitých materiáloch, doprave a technologických procesoch. V prípadoch, keď nie sú dostupné primárne údaje, využívajú sa databázové alebo priemerné hodnoty, čo môže zvýšiť mieru neistoty výsledkov. Transparentné nakladanie s údajmi je preto nevyhnutnou súčasťou výpočtu.

Uhlíková stopa produktu v reportovaní a strategickom rozhodovaní

Jedným z praktických využití uhlíkovej stopy produktu je porovnávanie environmentálnej náročnosti výrobkov s rovnakou funkciou. Takéto porovnanie je možné len v prípade, že výpočty vychádzajú z rovnakej metodiky, funkčnej jednotky a rozsahu hodnotenia. Uhlíková stopa produktu tak slúži ako nástroj na podporu rozhodovania pri výbere materiálov, dizajnu výrobkov alebo technologických riešení.

Využitie uhlíkovej stopy produktu v environmentálnom reportovaní

Výsledky výpočtu uhlíkovej stopy produktu sa využívajú v environmentálnych a správach o udržateľnosti, ako aj pri komunikácii environmentálnych vlastností výrobkov. Správne interpretovaná uhlíková stopa produktu poskytuje kvantitatívny základ pre hodnotenie environmentálnych vplyvov a umožňuje sledovať zmeny v čase, napríklad v dôsledku optimalizácie výrobných procesov.

V kontexte reportovania je dôležité zdôrazniť, že uhlíková stopa produktu by mala byť prezentovaná spolu s informáciou o metodike výpočtu a rozsahu hodnotenia. Len tak je možné zabezpečiť, aby boli údaje správne pochopené a neboli interpretované izolovane od kontextu.

Znižovanie uhlíkovej stopy produktu si vyžaduje systematický prístup

Zníženie uhlíkovej stopy produktu nie je možné dosiahnuť izolovanými opatreniami. Vyžaduje systematickú prácu s dátami, materiálmi a procesmi počas celého životného cyklu výrobku. Uhlíková stopa produktu slúži ako analytický základ, na ktorom možno stavať dlhodobé stratégie znižovania emisií a hodnotiť účinnosť prijatých opatrení.

Záver

Uhlíková stopa produktu predstavuje metodicky ukotvený nástroj, ktorý umožňuje prepojiť environmentálne dopady s konkrétnymi výrobkami a ich životným cyklom. Jej význam spočíva v schopnosti poskytovať dátovo podložený pohľad na emisie skleníkových plynov a vytvárať priestor pre informované rozhodovanie na úrovni produktov.

Uhlíková stopa produktu tak zohráva dôležitú úlohu najmä v raných fázach rozhodovania, kde môže ovplyvniť výber materiálov, technologických postupov a dizajnových riešení. Jej prínos spočíva v schopnosti premeniť environmentálne dopady na merateľné údaje, s ktorými je možné systematicky pracovať.

V DecarbTrack pracujeme s uhlíkovou stopou produktu ako s praktickým nástrojom, ktorý pomáha podnikom pochopiť environmentálne dopady ich výrobkov a systematicky pracovať na ich znižovaní na základe dát a transparentnej metodiky.

The post Uhlíková stopa produktu: význam, výpočet a využitie v kontexte životného cyklu výrobku appeared first on DecarbTrack.

The post Reportáž: SPU v Nitre vyvíja jednoduchú kalkulačku, ktorá pomôže firmám sledovať uhlíkovú stopu appeared first on DecarbTrack.

Globálne, predstavuje doprava potravín približne 5-6% (Our world in data, 2024) emisií z potravinového systému. V niektorých kategóriách potravín, napríklad ako  sú ovocie a zelenina, však môže jej podiel dosahovať až 36 % (Du Plessis, M., van Eeden. J., & Goedhals-Gerber L.L., 2025). Dôvodom je, že výrobná fáza týchto potravín je často menej energeticky náročná a predstavuje až 80% emisií z pohľadu uhlíkovej stopy.

Doprava však nie je len vzdialenosti.  Je len jednou položkou uhlíkovej stopy. Významnú úlohu zohráva aj typ dopravného prostriedku, logistika, spôsob skladovania a chladenia ako aj čas prepravy.

Letecká doprava – najväčší problém

Letecká doprava produkuje 50-krát viac emisií než lodná doprava na rovnakú vzdialenosť (Our world in data, 2020). Využíva sa hlavne pri rýchlo sa kaziacich potravinách s krátkou dobou trvanlivosti, kde iný spôsob dopravy nie je možný. Častokrát ide o potraviny, ktoré v našich končinách nemajú alternatívu.

Čo hovoria výskumy?

Štúdia publikovaná v Nature Food (2022) ukazuje, že pri ovocí a zelenine môžu emisie z dopravy tvoriť až 36 % ich celkového environmentálneho dopadu. V niektorých prípadoch ide  takmer dvojnásobok emisií vyprodukovaných pri ich samotnom pestovaní alebo spracovaní. Výraznou  mierou sa na tom podieľa aj potreba nepretržitého chladenia počas prepravy  v porovnaní s konvenčnou cestnou dopravou.

Sú lokálne potraviny vždy lepšou voľbou?

Lokálne potraviny majú spravidla nižšiu uhlíkovú stopu v oblasti dopravy, keďže prechádzajú krátkym dodávateľským reťazcom.  Malí lokálni farmári však nemusia vždy dosahovať rovnakú efektivitu ako veľkovýrobcovia, čo môže v niektorých prípadoch viesť k vyšším emisiám pri samotnej výrobe.  To však zároveň odráža rozdielne výrobné postupy, mieru industrializácie a často aj rozdielnu kvalitu potravín.

Záver – rozhoduje celý reťazec

Uhlíková stopa potravín zahŕňa komplexný rámec faktorov. Pri výpočte uhlíkovej stopy potravinárskych produktov môže zohrávať spôsob dopravy a skladovania jednu z kľúčových úloh. Informované rozhodnutia, či už preferovanie sezónnych a lokálnych produktov či obmedzenie letecky dovážaných potravín – môžu výrazne prispieť k zníženiu environmentálneho dopadu ale zároveň ovplyvnia naše preferencie v stravovaní.

Zdroje:

1. Du Plessis, M., van Eeden, J., & Goedhals-Gerber, L. L. (2025). The carbon footprint of transporting fresh seasonal fruit. Transportation Research Interdisciplinary Perspectives, 32, 101551. https://doi.org/10.1016/j.trip.2025.101551
2. Ritchie, H. (2020, January 24). You want to reduce the carbon footprint of your food? Focus on what you eat, not whether your food is local. Our World in Data. https://ourworldindata.org/food-choice-vs-eating-local
3. Ritchie, H. (2024, November 18). Most carbon emissions from food miles are produced by trucks on the road. Our World in Data. https://ourworldindata.org/data-insights/most-carbon-emissions-from-food-miles-are-produced-by-trucks-on-the-road
4. Li, M., Jia, N., Lenzen, M., Malik, A., Wei, L., Jin, Y., & Raubenheimer, D. (2022). Global food-miles account for nearly 20% of total food-systems emissions. Nature Food, 3(6), 445–453. https://doi.org/10.1038/s43016-022-00531-w

The post Kilometre na tanieri: Skrytá uhlíková stopa potravín ALEBO Ako ju znížiť a prečo na nej záleží? appeared first on DecarbTrack.

Výskumné centrum AgroBioTech SPU v Nitre realizuje projekt Decarb Track, ktorý prináša interaktívny nástroj – kalkulačku – určenú na výpočet uhlíkovej stopy podnikov v agropotravinárskom sektore. Cieľom je prepojiť vedecké poznatky s praktickými riešeniami a pomôcť firmám identifikovať zdroje emisií, navrhnúť kroky na ich zníženie a zároveň generovať relevantné dáta pre požiadavky v oblasti ESG. „Naším cieľom je vytvoriť návrh metodiky, ktorá bude dostatočne presná v kritických, uhlíkovo náročných kategóriách, ale zároveň dostatočne jednoduchá, aby malé a stredné firmy mohli tieto štandardy a postupy v budúcnosti bez problémov aplikovať,“ informovala manažérka projektu docentka Lenka Lackóová.

Spoluprácou so špecialistami na verejné obstarávanie a návrhom uhlíkových kritérií do procesov verejného obstarávania má projekt ambíciu vytvoriť priestor pre podporu zodpovedného rozhodovania v oblasti verejných obstarávaní a podporiť environmentálne správanie firiem. Agropotravinárskym podnikom zároveň umožňuje pripraviť sa na novú ekonomickú realitu a zlepšiť svoju konkurencieschopnosť na trhu.

Projekt financovaný z Plánu obnovy a odolnosti sa zameriava predovšetkým na malé a stredné podniky. Firmy, ktoré poznajú a manažujú svoju uhlíkovú stopu, získavajú viacero výhod. Stávajú sa dôveryhodnejšími a sú pripravené na legislatívu, keďže európske i národné regulácie v oblasti emisií sa budú sprísňovať. Zároveň im to otvára možnosti k novým kontraktom, pretože veľké firmy preferujú dodávateľov s jasne definovanými udržateľnými praktikami. Výpočet uhlíkovej stopy im pomôže odhaliť, ktoré procesy generujú najväčšie emisie, a umožní im cielene znižovať náklady. Výsledky poslúžia aj ako podklad pre komunikáciu udržateľnosti, ESG reporty či verejné obstarávanie.

Účasť v projekte je bez priameho finančného zaťaženia – ide o výskumnú iniciatívu podporenú Európskou úniou, ktorá predstavuje nízke riziko a zároveň investíciu do poznatkov a reputácie. Ak sa podnik rozhodne zistiť svoju uhlíkovú stopu, stačí vyplniť formulár na stránke projektu https://decarb.uniag.sk/odoslat-dopyt/, kde následne vyplní dotazník o spotrebe energií, palív, materiálových vstupoch, doprave, odpadoch či produkcii. Ak niektoré údaje nie sú k dispozícii, systém umožňuje použiť kvalifikované odhady, ktoré možno neskôr upresniť. Celý proces prebieha online a je navrhnutý tak, aby bol časovo aj administratívne nenáročný. „Každý zapojený subjekt získava detailný report o uhlíkovej stope vrátane rozpisu hlavných zdrojov emisií, porovnania jednotlivých kategórií činností a potvrdenia o výpočte, využiteľného pre ESG reporting, komunikáciu s obchodnými partnermi či pri verejnom obstarávaní. Údaje zo systému možno integrovať do interných stratégií udržateľnosti a použiť ako podklad pre investičné rozhodnutia alebo získavanie environmentálne orientovaného financovania,“ doplnila L. Lackóová.

Celkový rozpočet projektu s názvom „Nízkoemisná Budúcnosť: Sledovanie Uhlíkovej Stopy v Agropotravinárskych podnikoch pre Podporu Lokálnych Výrobcov“ (09I04-03-V02-00054) je 996 706,20 eur.

Publikované na:

https://uniag.sk/sk/aktualne-informacie/spu-vyvija-nastroj-na-vypocet-uhlikovej-stopy-pre-agropotravinarske-podniky

https://www.polnohospodar.sk/sk/polnohospodar-reader/spu-vyvija-nastroj-na-vypocet-uhlikovej-stopy-pre-agropotravinarske-podniky-2/

The post SPU vyvíja nástroj na výpočet uhlíkovej stopy pre agropotravinárske podniky appeared first on DecarbTrack.

The post SPU v Nitre predstavila projekt Decarb Track na Fóre obstarávania 2025 appeared first on DecarbTrack.

Prezentácia príspevku Čapla J., Zajác, P., Čurlej J., Hanušovský O. 2025. „Prehľad súčasného stavu kvantifikácie a sledovania uhlíkovej stopy v agropotravinárskom priemysle / The current state of carbon footprint quantification and tracking in the agri-food industry„ na  konferencii „Bezpečnosť a kontrola potravín“ dňa 27.3.2025 formou posteru.

• XXII. vedecká konferencia Bezpečnosť a kontrola potravín, Piešťany, Slovenská republika
• 26.3 – 28.3. 2025

Poster

Obsah prezentácie

Aktuálne problémy hygieny a bezpečnosti potravín

Inovatívne vzdelávanie v gastronómii na podporu udržateľnosti potravinových systémov (InGUPS)
Ľubomír Belej

Referenčné materiály pre mikroplasty: kľúč k štandardizácii a validácii metód v potravinách a životnom prostredí
Jozef Čapla, Peter Zajác, Jozef Čurlej, Martina Fikselová, Lukáš Hleba

Prehľad súčasného stavu kvantifikácie a sledovania uhlíkovej stopy v agropotravinárskom priemysle
Jozef Čapla, Peter Zajác, Jozef Čurlej, Ondrej Hanušovský

Kvalita a zdravotná bezpečnosť potravín a Systém rýchlej výmeny informácií pre potraviny a krmivá (RASFF) – Sú poľské potraviny bezpečné?
Władysław Migdał, Łukasz Migdał

Právna regulácia obchodných noriem spoločnej poľnohospodárskej politiky európskej únie
Samuel Rybnikár

Hygienické odvodnenie potravinárskych prevádzok
Michal Valo, Juraj Svitana

Ďalšie informácie

• https://potravinarstvo.sk/konferencia-bezpecnost-a-kontrola-potravin/
• https://potravinarstvo.sk/program/

The post Prezentácia príspevku: Prehľad súčasného stavu kvantifikácie a sledovania uhlíkovej stopy v agropotravinárskom priemysle appeared first on DecarbTrack.