Kilometre na tanieri: Skrytá uhlíková stopa potravín ALEBO Ako sa ju znížiť a prečo na nej záleží?

Uhlíková stopa je veľmi komplexná téma, náročná na kvantifikáciu. Jej výpočet totiž závisí na viacerých faktoroch, od spôsobu výroby, spotreby energie, uniknutých emisií z chladív, hnojív, dĺžky výrobného reťazca, obalových materiálov, odpadov až  po dopravu. Práve doprava je často viditeľná, no otázka je, ako dôležitú časť uhlíkovej stopy predstavuje.

Globálne, predstavuje doprava potravín približne 5-6% (Our world in data, 2024) emisií z potravinového systému. V niektorých kategóriách potravín, napríklad ako  sú ovocie a zelenina, však môže jej podiel dosahovať až 36 % (Du Plessis, M., van Eeden. J., & Goedhals-Gerber L.L., 2025). Dôvodom je, že výrobná fáza týchto potravín je často menej energeticky náročná a predstavuje až 80% emisií z pohľadu uhlíkovej stopy.

Doprava však nie je len vzdialenosti.  Je len jednou položkou uhlíkovej stopy. Významnú úlohu zohráva aj typ dopravného prostriedku, logistika, spôsob skladovania a chladenia ako aj čas prepravy.

Letecká doprava – najväčší problém

Letecká doprava produkuje 50-krát viac emisií než lodná doprava na rovnakú vzdialenosť (Our world in data, 2020). Využíva sa hlavne pri rýchlo sa kaziacich potravinách s krátkou dobou trvanlivosti, kde iný spôsob dopravy nie je možný. Častokrát ide o potraviny, ktoré v našich končinách nemajú alternatívu.

uhlikova stopa letecka doprava

Čo hovoria výskumy?

Štúdia publikovaná v Nature Food (2022) ukazuje, že pri ovocí a zelenine môžu emisie z dopravy tvoriť až 36 % ich celkového environmentálneho dopadu. V niektorých prípadoch ide  takmer dvojnásobok emisií vyprodukovaných pri ich samotnom pestovaní alebo spracovaní. Výraznou  mierou sa na tom podieľa aj potreba nepretržitého chladenia počas prepravy  v porovnaní s konvenčnou cestnou dopravou.

Sú lokálne potraviny vždy lepšou voľbou?

Lokálne potraviny majú spravidla nižšiu uhlíkovú stopu v oblasti dopravy, keďže prechádzajú krátkym dodávateľským reťazcom.  Malí lokálni farmári však nemusia vždy dosahovať rovnakú efektivitu ako veľkovýrobcovia, čo môže v niektorých prípadoch viesť k vyšším emisiám pri samotnej výrobe.  To však zároveň odráža rozdielne výrobné postupy, mieru industrializácie a často aj rozdielnu kvalitu potravín.

Záver – rozhoduje celý reťazec

Uhlíková stopa potravín zahŕňa komplexný rámec faktorov. Pri výpočte uhlíkovej stopy potravinárskych produktov môže zohrávať spôsob dopravy a skladovania jednu z kľúčových úloh. Informované rozhodnutia, či už preferovanie sezónnych a lokálnych produktov či obmedzenie letecky dovážaných potravín – môžu výrazne prispieť k zníženiu environmentálneho dopadu ale zároveň ovplyvnia naše preferencie v stravovaní.

Zdroje:

  1. Du Plessis, M., van Eeden, J., & Goedhals-Gerber, L. L. (2025). The carbon footprint of transporting fresh seasonal fruit. Transportation Research Interdisciplinary Perspectives, 32, 101551. https://doi.org/10.1016/j.trip.2025.101551
  2. Ritchie, H. (2020, January 24). You want to reduce the carbon footprint of your food? Focus on what you eat, not whether your food is local. Our World in Data. https://ourworldindata.org/food-choice-vs-eating-local
  3. Ritchie, H. (2024, November 18). Most carbon emissions from food miles are produced by trucks on the road. Our World in Data. https://ourworldindata.org/data-insights/most-carbon-emissions-from-food-miles-are-produced-by-trucks-on-the-road
  4. Li, M., Jia, N., Lenzen, M., Malik, A., Wei, L., Jin, Y., & Raubenheimer, D. (2022). Global food-miles account for nearly 20% of total food-systems emissions. Nature Food, 3(6), 445–453. https://doi.org/10.1038/s43016-022-00531-w